New
York/Bratislava 11. septembra (TASR) - Na hudobnej scéne je viac než 30
rokov. Známy je svojou elektronickou hudbou, kombinovaním rôznych
hudobných štýlov a hraním na rozličné hudobné nástroje. Preslávil ho
najmä album Play (1999).
Jeho skladby zazneli vo filme Pláž (2000) či v „bondovke“ Zajtrajšok
nikdy nezomiera (1997). Okrem vlastnej tvorby Moby produkoval a
remixoval hudbu pre Davida Bowieho, Michaela Jacksona alebo The Smashing
Pumpkins.
Americký hudobník, spevák, skladateľ a producent, ktorý si zahral aj na
trenčianskom hudobnom festivale Pohoda(2011), bude mať vo štvrtok 11.
septembra 60 rokov.
Prezývku Moby mu rodičia dali podľa románu Biela veľryba (Moby-Dick),
ktorý napísal jeho prastrýko Herman Melville. Moby je tiež fotografom a
aktivistom. Na jednej ruke má zreteľne vytetované slovo „práva“, na
druhej ruke slovo „zviera“. Ďalšie výrazné tetovanie na krku pripomína,
že je vegán.
Richard Melville Hall sa narodil 11. septembra 1965 v New Yorku. Jeho
matka bola zdravotná sestra. Otec, profesor chémie, zomrel pri
autonehode, keď mal budúci hudobník dva roky.
Svoju hudobnú kariéru začal v punkových formáciách. Neskôr sa začal
zaoberať elektronikou a kombináciami najrôznejších hudobných vplyvov.
Ale čím ďalej, tým viac ho to tiahlo k individuálnej tvorbe. Keď sa
naučil, ako mixovať nahrávky, videl v tom hotovú mágiu.
Začal vystupovať v kluboch ako dídžej a jeho popularita prudko rástla.
Jeho prvá úspešná skladba Go (1991) sa okamžite dostala na vrchol
hudobných hitparád. Basová linka piesne bola inšpirovaná televíznym
seriálom Twin Peaks.
V roku 1995 vydal album Everything Is Wrong, ktorý si získal priazeň
kritiky a komerčne sa mu tiež nedarilo zle. Ambiciózny umelec však nebol
spokojný. Rozhodol sa preto elektroniku opustiť a o rok vydal
punkrockový album Animal Rights.
Podľa manažéra Ericka Härleho mu tento projekt takmer zničil kariéru.
Jednak sa v tom čase začalo dariť elektronickej hudbe a hudobník zmenou
štýlu zmiatol expertov aj poslucháčov, ktorí nevedeli, kam ho majú
zaradiť.
Vrcholom Mobyho tvorby je piaty štúdiový multihitový album Play (1999).
Jedinečná zmes elektronických beatov so samplami starých bluesových a
gospelových nahrávok si našla odozvu u širokého publika. Album dosiahol
obrovský komerčný úspech a všetky jeho skladby boli licencované na
použitie vo filmoch, televíznych programoch či reklamách. Album získal
aj nomináciu na Grammy a stal sa jedným z najpredávanejších
elektronických albumov všetkých čias.
Ďalší album 18 (2002) síce získal zlaté a platinové ocenenie vo
viacerých krajinách, jeho predajnosť však bola trojnásobne nižšia ako
pri albume Play. Medzi hosťami, ktorí sa na ňom podieľali, bola Sinéad
O'Connorová, gospelový zbor The Shining Light, dievčenské trio Azure Ray
či newyorský raper Mike Geronimo. Samotný Moby si zaspieval v dvoch
skladbách.
Na úspech albumu Play sa snažil nadviazať aj platňou Hotel (2005), na
ktorej sa nachádzajú dva z jeho najväčších európskych hitov - Lift Me Up
a Slipping Away.
Nasledoval album najväčších hitov Go: The Very Best of Moby (2006), ako
aj ďalšie radové platne Last Night (2008), Wait for Me (2009) a
Destroyed (2011). Pokračoval nahrávkami Innocents (2013) a These Systems
Are Failing (2016), ktorý vydal pod menom Moby & the Void Pacific
Choir.
Album Reprise (2021) prináša to najlepšie z jeho tridsaťročnej hudobnej
kariéry. Spolu s budapeštianskym umeleckým orchestrom na albume opätovne
predstavuje svoje najznámejšie klasiky a hymny s novými aranžmánmi -
ako pre orchester tak aj pre akustické nástroje. Reprise obsahuje Mobyho
najznámejšie skladby Go, Extreme Ways, Natural Blues a Why Does My
Heart Feel So Bad?
Vlani vydal album Always Centered at Night a po viac než desiatich
rokoch vyrazil na turné. Podľa AFP všetok výťažok zo vstupného venoval
na boj za práva zvierat.
Moby v roku 2002 vystúpil na záverečnom ceremoniáli zimných olympijských
hier v americkom Salt Lake City a v roku 2003 bol hlavnou hviezdou na
britskom hudobnom festivale Glastonbury.
Osobitým spôsobom rozpráva o svojom búrlivom osobnom živote a pestrej
hudbe v životopisnom dokumente Moby Doc (2021). Atraktívne rozhovory
spolu s koncertnými a archívnymi zábermi divákom ponúkajú neprikrášlený
pohľad na tohto umelca.
Veľa traumatizujúcich zážitkov spomenul v dvoch životopisných knihách
Porcelain: A Memoir (2016) a Then It Felt Apart (2019). Najmä druhá
publikácia je plná šokujúcich osobných priznaní a informácií o bujarých
závislostiach.